Akademický maliar a grafik, zberateľ ázijskej grafiky a kaligrafie Zoznam autorových rubrík: Grafika/Fine graphic art, inta, Kaligrafia/Calligraphy, Čína dnes/China today, Súkromné, Nezaradené
Poznámky k štúdiu čínskej kaligrafie, zápisky pri práci na samotných študijných kaligrafiách, to jest kopírovaní slávnych textov, prastarých, preslávených kánonov čínskej kaligrafie najväčších majstrov. Postrehy, záznamy, myšlienky
Pred rokom som si bol spolu s čínskymi umelcami maliarmi obzrieť rozostavané veľké umelecké centrum v meste Daqing. Centrum nesie názov Dapu international art center. Stavbu otvorili tohto roku v máji a ja som dostal tú česť byť pozvaný na spoločný medzinár. projekt, vytvoriť dielo pre tunajšie nové letisko. Sme tu zatiaľ 4 cudzinci, Denise - environment, z Austrálie, Emilly - grafička z USA, Na Mo - maliar a environmet art - Kórea, a ja. Prídu ešte maliarka z Belgicka Rieneke, a maliar asochár z USA Craig. Naše ateliéry susedia na 4. z 5tich poschodí tejto obrovskej budovy. Ateliéry majú plochu od 80 do 120 štvorákov, majú wc, sprchu, spáleň, dve veľké skrine, wifi, práčka je spoločná, chladnička tiež, ale tu je aj zbytočná, strava a ateliéry sú grátis. Kuchársky manželský pár nad nami varí skvele ;) . Hneď po príchode na sever Číny som mal šťastie, a dostal som sa do štúdia majstra Li Wei Pina, prednáša na Daqing university fotografiu, film, réžiu. A keďže mal na stenách veľké shufa kaligrafie, poprosil som ho aby mi niečo ukázal a napísal niečo. Tento čchanový mužíček s dlhou čiernou bradou a vlasmi, je absolútne odlišný od bežných Číňanov.
Tohto roku som si zaumienil venovať drahocenný čas, strávený v Ríši stredu, viac jej poznávaniu, ako len samotnému štúdiu kaligrafie a čínskej maľby, rozumej - maľbe tušom na čínsky papier.
Grafické centrum je skutočne koncipované skvele, Obrovská dielňa v centre bývalej stredovekej rybárskej dediny. moderná hala, so samostatnými štúdiami pre jednotlivých pozvaných residentov umelcov na poschodí a dole s kompletne zariadenými oddeleniami na všetky druhy tlače. Od vchodu začínajúc litografiou, s fantastickými kameňami z nemeckého Solenhofenu, najväčšie rozmeru A1. Dva liatinové lisy, väčší a menší. Pokračujeme k oddeleniu hĺbkotlače, tu som najviac ako doma, a tu teda strávim neviemkoľko dní a nocí práce. Vzadu za dverami je leptárske odelenie s obrovskými pertinaxovými podložkami, leptacími vaňami 3ks rozmerov A1,a všetkým, čo ku nakrývaniu medených, či iných dosiek krytom na lept treba. Na druhej strane sály, haly, je všetko na tlač z výšky a serigrafiu. Dominuje tu obrovský presvetľovací stôl so šialeným ventilátorom. Keď ho priateľ Diego Gutierrez Valladares, mladý grafik z Kostariky ráno zapne, a ja som na poschodí nad ním vo svojom štúdiu,s tabuľkou pri dverách, na ktorej mám kriedou napísané- Peter Kocák/ Jin En,Slovakia/Sílofake, cítim sa hneď ako na letisku pri štarte B 747. A ten zvuk tu znie takmer nonstop, keďže chudák Diego musí nasvietiť a namaľovať ručn
Vychutnávam si nádherný pohľad na Čínu, mesto sa o chvíľu končí. A nádherné, presne pravouhlo rezané šíky farieb, polí a políčok, s prevládajúcou sýtou trávovou zeleňou sa ťahajú donekonečna. A tak meditujem nad Zemou, jej tvárou, takou neskutočne rozmanitou, že si pri myšlienke, ako si možno predstaviť iné rozmery okolo našej matičke Gaii, či aj na nej, alebo v nej, alebo ako to vlastne treba brať do úvahy. Isté je, že asi len máloktorý, čo by razom aj dennodenný "lietateľ", nezavadil aspoň malinkou myšlienkou na našu Matku Gaiu, keď sa mu pod nohami ukazuje aká je krásna, a nekonečne rozmanitá, a farebná. Ja meditujem nad tým, akými sme všetci jej nehodnými, zlými deťmi..bolí to. Všetci sme len jej deťmi, prečo to už necítime vo svojich srdciach, odcudzili sme sa jej, ona nás rodí, živí dáva nám všetko, lásku, šťastie, život. A my jej za to ubližujeme, zabíjame ju každou sekundou jej podrezávame žily, ako nás musí milovať, keď všetky tie nekončiace ukrutnosti znáša? Preskočil som z hlbokej meditácie, po schodíku nápadu na grafiku "Gaia", na myšlienky o Guanlane, mieste, ktoré som videl na foto na webe. Tajomníka Zhaa poznám už aj po hlase. Na letisku ma čakajú dve mladé slečny.
Ráno som mal čas zbaliť si švestky a grafiky a hlavne všetky kovové vercajgy, tj. rydlá, ihly, rulety, molety, šabre, hladítka,čo všetko vlastne mi tam v tej dielni bude nutné mať na grafiku, je to predsa len najdokonalejšia dielňa v Číne, ale kto vie, ako je to v skutočnosti, podľa mojich skúseností je to vždy úplne iné, ako si zvykneme predstavovať u nás na Západe, to čo počujem vopred tu, sa vždy odlišuje od toho, čo na mieste činu naozaj zažijem. Uvidím. Beriem všetky nástroje, vážia asi dve kilá, ale nech, nemôžem spoliehať na miestne zabezpečenie, a ak aj, s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať iné nástroje, ktoré mi nesadnú do dlane.
Osud chcel, že som sa po 12 rokoch dostal na to isté, také ďaleké miesto na Zemi, do mesta Shenzhen, na juhu napredujúcej Číny. Nemal som v pláne letieť tam, bol som v Pekingu v Huantie art city, kde som pred tromi rokmi pobýval mesiac v prenajatom kamarátovom ateliéri, kde som mal aj prvýkrát vystavené moje grafiky, spolu s ešte desiatimi umelcami z rôznych krajín.
