reklama

Na letisko - qing dai wo feiji zhan=prosím, na letisko

Ráno som mal čas zbaliť si švestky a grafiky a hlavne všetky kovové vercajgy, tj. rydlá, ihly, rulety, molety, šabre, hladítka,čo všetko vlastne mi tam v tej dielni bude nutné mať na grafiku, je to predsa len najdokonalejšia dielňa v Číne, ale kto vie, ako je to v skutočnosti, podľa mojich skúseností je to vždy úplne iné, ako si zvykneme predstavovať u nás na Západe, to čo počujem vopred tu, sa vždy odlišuje od toho, čo na mieste činu naozaj zažijem. Uvidím. Beriem všetky nástroje, vážia asi dve kilá, ale nech, nemôžem spoliehať na miestne zabezpečenie, a ak aj, s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať iné nástroje, ktoré mi nesadnú do dlane.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Taxikár už čaká pred barákom, z ateliéru som naň zakričal- wo mashang xia qu - hneď idem dole, z prvého poschodia(v Číne vlastne z druhého) mám skok dole. Taxikár je zrelý muž, vie kam, a už dohadujeme cenu, ako vždy vopred. Pýta dvojnásobok toho, čo by som očakával. "Na letisko" - je taxa vždy oveľa vyššia, ale aj tak tradične všetci čínsky predajcovia služieb musia pýtať aspoň raz toľko, koľko je bežná reálna cena, asi slušnosť, aby reč nestála. Takže opäť znovu tá istá procedúra: "koľko? 200! čo?! dái gui le!príliš drahé! dám 80Yuanov, on-180! ja-90,.." Vedel som ,že nad sto nesmiem ísť, dohodnuté, 120 Renminbi, alebo kuái, alebo qián-čchién, normálna cena. A ideme! Cesta trvá asi 35 minút, plný očakávania a zvedavosti a toho nádherného šteklenia a chvenia kdesi vo vnútri, ako bude vyzerať Shenzhen po 12 rokoch, je to veľmi krásny pocit. na letisku mi šofér dokonca dotiahol malý kufor až na čekin, divím sa, núkam mu aj drobné, ale s úsmevom odmieta, hmm, čo nevidím, ešte som nezažil, aby to tu niekto odmietol. Meno, passport, áno máte tu letenku. Bezva, mám to v suchu, idem si dať presso, a o 45 minút odchádzam. Prvýkrát som na vnútroštátnych linkách, preto je to trošku iné, sú tu len domáci, žiaden cudzinec, a je nás menej, lietadlo asi pre sto pasažierov, letím zo severu na úplný juh, bude to 3 a pol hodiny, je poludnie, krásny deň, teším sa. Na kontrole mi policajti prikazujú vybrať z kufríka notebook, načo?! Vyberám, pozerám, oni hovoria len čínsky, nič, ani cek ingliš! mladí uniformáci, až po sekundách mi dochádza, že chce, aby som vybral batériu z compu! načo? kam ju dať? Položil ju vedľa do kufra, a všetko je OK, divné, nikdy som nič také nevidel. Pri návrate po 46 dňoch v Guanlane mi zase tamojší kontrolóri zobrali môj milý notebook a vrazili do ruksaku, ktorý som ja naivka plánoval mať pri sebe na palube, a nedovolili ho zobrať si ho, teda ho normálne bez rečí šupli kamsi do nákladného, len som bezmocne zíral, a aj nadával! aj tak my nik nič nerozumie! barbari. Z toho mi vyplynulo poznanie, že sa na vnútroštátnych linkách v Ríši stredu nemôže používať noutbúk značky Fujitsu. Asi lebo je japanisch ;) Žartujem, jasné. Aáááále užž vzlietaaaaaaaaaaaaaaa....

Peter Kocák

Peter Kocák

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Akademický maliar a grafik, zberateľ ázijskej grafiky a kaligrafie Zoznam autorových rubrík:  Grafika/Fine graphic art, intaKaligrafia/CalligraphyČína dnes/China todaySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu